Trenčianske osvetové stredisko v Trenčíne a KD Opatová nad Váhom zorganizovalo besedu s Jurajom Sarvašom (86). Približne 30 obyvateľov Opatovej nad Váhom a okolia sa zišlo na besede pomenovanej podľa knihy Juraja Sarvaša Spoza kulís. Návštevníkov by bolo určite viac avšak, ale zrejme pod dojmom sklamania z neúčasti Idy Rapaičovej na besede pred krátkym časom v Opatovej nad Váhom návšteva bola menšia. Tí, čo prišli, si však užili príjemné zážitkové popoludnie s týmto naším významným slovenským hercom.
Juraj Sarvaš zanechal veľkú stopu v slovenskej filmografii a dramatickom umení. V roku 1981 sa stal nositeľom vyznamenania Za vynikajúcu prácu, v roku 1982 dostal Krištálovú ružu, v roku 1984 dostal vyznamenanie Zaslúžilý umelec a v roku 2009 mu prezident SR udelil na návrh vlády SR štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. Triedy“ za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky najmä v oblasti hovoreného umeleckého slova.
Juraj Sarvaš okrem toho, že je znamenitý herec je aj scenárista, režisér, pedagóg, predstaviteľ umeleckého prednesu.
Z jeho filmografie spomeniem: Štyridsaťštyri, Hernani, Zmluva s diablom, Niet inej cesty, Stopy na Sitne, Generácia a veľa iných.
Od roku 1997 prednáša na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Je predsedom Akademického senátu.
Po privítaní zaznelo potešenie, že mohol v opatovskej sále Domu kultúry stretnúť so svojich známych, s ktorými sa dlhé roky nevidel. Vyjadril ľútosť nad malou účasťou mladých ľudí na tomto stretnutí.
Následne bol premietnutý dokument scenáristky a režisérky Zuzany Laurinčíkovej – „Spoza kulís“ o umeleckom živote Juraja Sarvaša. Vo filme sme počuli a videli spomienky na jeho umeleckú mladosť, štúdium herectva u profesora Andreja Bagara na Vysokej škole múzických umení v Bratislave popri Hane Meličkovej, manželoch Borodáčových, Júliusovi Pántikovi, Viliamovi Záborskom… Po štúdiu prijal angažmán do Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, potom dostal ponuku do Slovenského národného divadla, do Bratislavy kde pracoval s takými osobnosťami ako bol Andrej Bagar, Mikuláš Huba, Ladislav Chudík, Július Pántika, Ctibor Filčík, Mária Prechovská…
Zaspomínal na svoj prvý film „Štyridsaťštyri“ a jeho spoluhercov. Nezabudol nespomenúť povestnú šatňu 42 s jej osadenstvom Jurajom Slezáčkom, Michalom Dočolomanským, Oldom Hlaváčkom a Jozefom Adamovičom. Vyznal sa k svojmu vzťahu k básni – poézii, k umeleckému prednesu, k Nedeľnej chvíľke poézie a jeho pôsobeniu na rôznych prednášateľský aktivitách s priateľmi v Bratislave ako U červeného raka, vo Viole, v kaviarni Štefanka či neskôr na Kolibe. Vo filme sú aj spomienky umelcov na Juraja Sarvaša.
Študentov treba učiť k pokore ku kolegom, divákom, k textu nie však k nesebavedomiu, čo sa nevylučuje. Vyjadril svoj vzťah k Slovensku, jeho histórii, boju o slovenskú reč a jeho úcte, ako sa prechádza po chodníkoch, po ktorých kráčala slovenská história.
Po skončení filmu sa majster rozhovoril o Sládkovičovej Maríne a Detvanovi, Hurbanovi, Aničke Jurkovičovej, Jánovi Franciscim-Rimavskom, Jánovi Smerekovi, Martinovi Rázusovi. Z pléna zaznelo poďakovanie za vystúpenia na rôznych podujatiach. Rozhovoril sa aj k SNP, k potrebe zhodnotenia histórie – dejín Slovenska, Slovenského štátu. Ďalšou témou boli slávny poeti na čele so Sládkovičom, Štúrom, Kráľom, Hurbanom, Bottom, Samom Chalúpkom. Vyzdvihol a priblížil ich ľudské vlastnosti, že to neboli iba vážni, dôstojní ľudia a, že nemajú básne iba tie čo sa učia v školách. Tiež podotkol, že žiaci by sa nemali učiť len povinné, ale prehĺbiť si záujem aj o ďalšie.
Záver patril jeho súkromnej mladosti v ktorej pán Sarvaš predstavil svoju ľudskú tvár.
Svoje majstrovstvo Juraj Sarvaš dokázal prednesom básne Sládkovičovej Maríny, ktorým potešil všetkých prítomných.
Juraj Sarvaš je vyznávač Rúfusovej sentencie: „Človek, v útrobách zeme víťazí, i v kozme, pod korytami riek a na dne morí a predsa všetko sa lomí na tom kto sme. Či sme Bytosti, alebo sme len tvory“.
