2016_09_22 Po trase Levický hrad – Vodný mlyn v Bohuniciach – Skalné obydlia v Brhlovciach – Pukanec

By | 26. septembra 2016

2016_09_22-levice-bohunice-brhlovce-pukanec-005Dávno som túžil navštíviť Skalné obydlia v Brhovciach. Moja túžba sa mi splnila s Klubom Slovenka v Dubnici nad Váhom. Tento klub usporiadal jednodenný zájazd po trase Levický hrad – Vodný mlyn v Bohuniciach – Skalné obydlia v Brhlovciach – Pukanec.

Levice – Levický hrad. Je to kamenný hrad z konca 13. storočia. Jeho výstavbu vybrali strategicky dobre chránené miesto na konci výbežku Štiavnického pohoria. Z hradu bol výborný výhľad na široké okolie a močaristý terén okolo neho sťažoval prístup k nemu. Prvým známym majiteľom Levického hradu bol Matúš Čák Trenčiansky. Z roku 1318 pochádza prvá písomná správa o jeho existencii, v ktorej sa spomína comes Jula z Topoľčianok ako kastelán a prívrženec Matúša Čáka. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad stáva kráľovským majetkom. Kráľ Karol Róbert, ktorý od 21. do 29. augusta 1321 aj sám sa zdržiaval na hrade, daroval Levický hrad a panstvo svojej manželke Alžbete. Spravovaním hradu bol poverený Imrich Bechei, ktorý sa stal zároveň aj tekovským županom.

Dnes je na Levickom hrade stále expozícia Tekovského múzea. Pozreli sme si výstavku archeológie, niečo o histórii hradu a lekárnictva, o vtedajšom spoločenskom živote, o cechoch a ľudovom odeve. Zaujala aj výstavka fotografií dokumentaristu Ladislava Bielika z August 1968.

Naša cesta pokračovala do Bohuníc aby sme si pozreli tamojší Vodný mlyn. Vodný mlyn v Bohuniciach patrí do vysunutej expozície Tekovského múzea. Mlynská usadlosť bývalého mlynára Pavla Turčana sa nachádza asi 2 km od horného konca obce, pri potoku Sikenica v prekrásnom prostredí Štiavnických vrchov. Ide o typ vodného mlyna s kolesom na vrchný pohon. Úpravy mlynskej budovy sa vykonali v roku 1911 a 1938, keď bola zavedená elektrina a zmodernizované mlecie zariadenie. Mlyn sa skladá z obytnej a technickej časti, ktoré sú oddelené múrmi a majú samostatné vchody z dvora. Obytná časť pozostáva z izby, kuchyne a komory, ku ktorej prilieha pivnica a je zariadená dobovým nábytkom a inventárom. Technickú časť tvorí mlynica s funkčnými a kompletným mlynskými strojmi a kolesovňou.

Ďalšou vysunutou expozíciou Tekovského múzea sú Skalné obydlia v Brhlovciach. Tretí cieľ našej cesty. Vraví sa, že tunajšie skalné obydlia majú vlastne svoj pôvod v ochrane domáceho obyvateľstva pred nájazdmi Turkov v 16. a 17. storočí. Keďže sa tu nachádza dobre spracovateľský usadený popol a prach – tufit a tuf a obec a jej okolie zaznamenali v období treťohôr bohatú sopečnú činnosť, naskytla sa jedinečná možnosť ako ich využiť. A tak si do usadenín Brhlovčania vyrúbali jedinečné obytné i hospodárske priestory. Kameň bol vhodným materiálom nielen na vytvorenie originálnych obydlí, ale poskytoval obyvateľstvu zdroj obživy. V devätnástom storočí sa stalo kamenárstvo najdôležitejšou formou existencie tunajších ľudí, ktorí sa techniku ťažby a opracovania kameňa naučili od talianskych staviteľov miestneho kaštieľa. V súčasnosti v týchto obydliach žije už iba tri rodiny.

Obed. Na obed sme sa presunuli do slávnej keramikárskej obce, do Pukanca. Bohužiaľ keramikársku dielňu sme nenavštívili. Namiesto toho sme zavítali k pánu Rosenbergerovi do jeho najväčšej vínnej pivnice v Pukanci. Jej príbeh sa začal písať už v roku 1900. Vtedy sa rozhodol Johannes Ciglan, obchodník s vínom, premeniť bývalú banskú štôlňu na pivnicu. Nad jej vchodom dal postaviť budovu vinárstva z dovtedy v Hornom Uhorsku netradičného materiálu – železobetónu. Tento materiál bol použitý aj na vybudovanie dvoch cisterien pre uskladnenie vína v portáli pivnice. Avšak aj do samotnej stavby sa znova vmiesila história, keďže základy tvoria kamene z mestského opevnenia z čias tureckých vpádov. Pivnica spolu s priľahlým areálom  bola dlhé roky využívaná pukančanmi pre zábavu a potešenie v „Cigľanovom letnom zábavišti“. Pán Rosenberger hrozno nepestuje iba nakupuje spracováva. Zaujalo ma, že tak ako v Taliansku v lávových poliach pod Vezuvom sa tak isto darí viniču v Pukanci kde sú taktiež lávové polia.

Fotogaléria: Levice, Buhunice, Brhlovce, Pukanec

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someone

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *